Úvahy

Je možné zbožňovať Slovensko?

27. května 2013 v 11:05 | Geisha*
Po minulej, veľmi plodnej konverzácii s jednou učiteľkou z našej školy, ktorá úplne potvrdzuje pravidlo "čím menšie postavenie, tým väčšie sebavedomie", ktorá nám s chuťou vynadala do lenivcov, ktorí v živote nikdy nič nedosiahnu, všetko odložia na neskôr a "nevedia reprezentovať našu úžasnú, skvelú a vysokoprosperujúcu krajinu",som si ani nemyslela, že by teda mohol existovať nejaký cudzinec, ktorý to tu zbožňuje, aj keď tu nežije a aj keď tam, kde žije on, je teplejšie nielen z hľadiska počasia, ale aj z hľadiska medziľudských vzťahov.

Začala som si písať s Juanom, argentínčanom študujúcim právo, ktorý nielen že miluje túto krajinu plnú lúk, ľudí bez zamestnania a t s komplexami menejcennosti, ale sa aj po slovensky učí ako samouk (!!) dva roky. Prekvapilo ma, ako bravúrne, s ľahkosťou a spisovne skladá vety-povedzme si úprimne, s týmto má problém aj veľa "native speakerov", jeho odhodlanie a sledovanie slovenskej kultúry. Väčšina našich správ je v španielčine a zo dve-tri vety po slovensky. "Robert Fico mi pije krv. Es correcta esa frase?" "Sí, es correcta, aj mne pije krv!" Sleduje na youtube rôzne slovenské relácie, Gašparoviča pri jeho fatálnych chybách ("Pozeral som video, ako Gašparovič povedal organizácia spojených nádorov miesto organizácia spojených národov!") a sníva o tom, že tu raz bude žiť.

Naozaj mi to nejde do hlavy a neviem to pochopiť. Je naozaj zjavné, že život v Latinskej Amerike je ťažší ako v Európe; existujú len dve skupiny ľudí-tí strašne bohatí a tí, ktorí sú hlboko pod hranicou. "To nie je o tom, že nemáme na Slovensku šikovných ľudí, pani profesorka. Máme kopu šikovných, inteligentných ľudí, ktorých si za hranicami cenia zlatom ako vlastných. Len my sme ich nevedeli oceniť, ovešali sme ich akurát vlastnou závisťou." Je vám hádam jasné, že tento môj výrok bol danou profesorou znegovaný; ste leniví a lenivými aj zostanete, bodka. Takže, Juan, úprimne ťa obdivujem, ako si ideš za svojím a dúfam, že sa ti to raz podarí. Mne padli ilúzie o tom, že sa dá byť šikovným a oceneným aj doma.
Čo si myslíte o tom vy? Máte v láske svoju krajinu, alebo vás v nej držia len vzťahy?

V sekte u harmasanov alebo prečo nie som kresťanská mládež

12. prosince 2011 v 19:04 | Geisha*
Birmovka.
Téma, o ktorej keď poviem, že ju teda nechcem absolvovať, sa okamžite stáva príkazom a tabu. V našej "pravovernej kresťanskej rodine" som vlastne ani nečakala, že sa dočkám pochopenia zo strany fotrovcov. Ako, ja samu seba považujem za hlboko veriacu, ale myslím, že viera je v srdci a nedá sa docieliť nanútenou birmovkou, na ktorú každý ide aj tak len pre prachy. Ok, späť k veci.

V sobotu som teda musela ísť na prvé stretko-začať stretávať sa každý týždeň máme v apríli a dovtedy budú takéto predprípravy ešte 3. Prišla som tam s kamoškou, mysleli sme, že sa len zapíšeme a dovi dopo. Ona si tam nakotila rovno celú extriedu, perfecto! Milujem, keď niekto ide somnou a potom si ledva povieme dve slová, lebo dovlečie niekoho ďalšieho! No, tak sme tam prišli, bol tam neskutočný nátresk stoličiek a púšťali sa úžasné hitovečky typu Rihanna, Eminem a podobne. Prišlo tam asi 60 ľudí v našom veku, a tí vedúci začali kecať, a posielať nám dookola toaletný papier, "odgúľajte si čo najviac na rannú hygienu!" Začala som si pripadať ako autistka v svete normálnych, alebo ako normálna vo svete autistov. Proste, každý si natrhal hajzlák a vypadlo z nich, že máme o sebe povedať toľko viet, koľko máme útržkov. Geisha je chytrá, mala len tri! Potom nasledovali ďalšie skvelé aktivitky-praskanie balónov opätkami a stoličkový tanec, ten som nehrala snáď od škôlky...

Podtrženo, sečteno, pýtala som sa sama seba, v ktorom leveli pekla som ? Pripomenulo mi to, prečo nepozerám čaviareň na TV lux, prečo sa neradím ku kresťanskej mládeži, nechodím na kostolné akcie a prečo sa s k. mládežou nikto nebaví. Najlepšia bola tá vedúca, je učiteľka(!) a rovno slovenčiny, rozprávala s nami ako s osobitnou školou. Jo a na konci sme dostali V.I.P. zdrap papiera-keď budeme mať 4 za všetky tie predprípravy, dostaneme odmenu!! Jéé no to je ako zbieranie bodov v dmku, nemôžem sa dočkať!
Takže, už sa nenormálne teším na tie tri zvyšné stretká. A od apríla sa neviem dočkať na piatkové omše a stretká po nich za BODY. A púte za body. A vôbec, urve ma, keď nakoniec kvôli tej birmovke nebudem môcť ísť do Španielska...

Teraz pekne vyplaviť nádych irónie a negativizmu z tela a myslieť pozitívne-o 12 dní sú Vianoce!!:)
Majte sa krásne! G*

Fucking perfect

15. července 2011 v 9:56 | Geisha*
Myslím, že pesničku a klip určite všetci poznáte..Proste príbeh o dievčati, ktoré nikdy nebolo ako jej rovesníčky. Ako tie barbie, ktoré vyzerali vždy dokonale, vždy mali bandu kamarátov a obdivovateľov, vždy to najlepšie oblečenie a vždy niekoho, kto ich vnímal. Nevie, ako sa z toho všetkého dostať a preto si začne ubližovať...
Zamýšľam sa nad tým, koľko ľudí cíti to isté. Akí sú zúfalí z toho, že nie sú perfektní. Že nikdy nebudú takí, ako sú ostatní. Koľko z nich si preto ubližuje? Keď mi kamarátka povedala, že si skúša rozbiť hlavu, myslela som, že žartuje. Nie. Ona to myslela vážne. Viete, čo spravila pár dní na to? Porezala sa so žiletkou...Prečo toto vlastne robíme? Prečo si určujeme podmienky, podľa ktorých sa každý má správať, vyzerať, žiť svoj plastový bárbí život? Prečo? Nikdy som nebola dokonalá, nemala som dokonalé miery, nebola som nijak extra obľúbená a nikdy to nebolo mojou prioritou. Mrzelo ma však, keď som videla, ako na mňa kvôli vyššie zmieňovaným dôvodom ľudia hľadia. Nikdy to nedošlo tak ďaleko, žeby som si preto niečo urobila. Čím som staršia, tým viac sa dokážem nad to povzniesť, aj keď to zakaždým pichne. Nebudem sa proste pretvarovať kvôli nejakej zmachlenej náne, ktorá má možno tieť problémy, ale nehovorí o nich a vybíja si ich na druhých. Prečo si šijeme búdu sami na seba, určujeme si pravidlá a dívame sa na ostatných zvrchu?? Prečo sa toľko ľudí reže, lebo nevie, ako sa z toho dostať, ako sa stať dokonalým?? Je mi z toho dorevu. A zle. Ako my ľudia dokážeme ísť za jedným debilom, ktorí nemá problém urážať a robiť z ľudí trosky. Priala by som si, aby každý chápal, že všetci sme jedineční. A nemusíme preto robiť slabším zo života peklo....

Ale áno, škola je fajn, len učiteľov máme plné zuby!

6. května 2011 v 16:23 | Geisha*
No, tak po zhliadnutí klipu k tejto pesničke pochopíte, aký mám momentálne postoj k škole :D Ja nehovorím, že vzdelanie nepotrebujem a bla, bla, bla. To nie. Som rada, že mám tú možnosť, aj keď sa mi nechce chodiť do školy a počúvať tých durákov vysvetľovať veci, z ktorých 80% v živote nebudem potrebovať. A ten ich skvelý postoj, došľaka. Nemáš úlohu-5. Máš-"je to pre tvoj dobrý pocit.."Mám nalakované nechty, triedna po mne džube, akoby som mala na prsníku anarchiu vytetovanú a každému ju ukazovala.."Mne to nevadí, ale vyučujúci sa sťažujú..." "A že chodia niektoré dievčatá zmachlené ako štetky, vám nevadí, asle pre hlúpy lak si to zliznem ja!" "Odlakuj si ich, mám zavolať mame?!" Kašlem ti, volaj aj ministerstvu vnútra a Barackovi Obamovi, moja. Prečo mohla, preto si zasadla na mňa. Kvôli totálnym somarinám. 30x denne si opakujem, ako sa teším na strednú. A naozaj sa teším. Tam mi totiž nikto nebude hovoriť, že som už skoro dospelá, a o päť minút, že som decko a buzerovať ma za totálne somariny....Pokoj, rozdýchaj to. Už len dva mesiace. DVA MESIACE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!G*

We don't need no education
We don't need no thought control
No dark sarcasm in the classroom
Teachers leave them kids alone
Hey! Teachers! Leave them kids alone!
All in all it's just the another brick in the wall.
All in all you're just the another brick in the wall.

We don't need no education
We dont need no thought control
No dark sarcasm in the classroom
Teachers leave them kids alone
Hey! Teachers! Leave them kids alone!
All in all it's just another brick in the wall.
All in all you're just another brick in the wall.

Nepotřebujeme žádné vzdělání
Nepotřebujeme žádnou kontrolu myšlenek
Žádný černý humor ve třídě
Učitelé nechte ty děti být
Hej! Učitelé! Nechte ty děti být!
Tak jako tak je to jenom další cihla ve zdi
Tak jako tak jsi jenom další cihla ve zdi

Nepotřebujeme žádné vzdělání
Nepotřebujeme žádnou kontrolu myšlenek
Žádný černý humor ve třídě
Učitelé nechte ty děti být
Hej! Učitelé! Nechte ty děti být!
Tak jako tak je to jenom další cihla ve zdi
Tak jako tak jsi jenom další cihla ve zdi


Vyznáte sa v tlačenici? Alebo...

3. března 2011 v 15:52 | Geisha*
...čo všetko sú ľudia ochotní spraviť kvôli kanvici za 3eurá.
Išla som so sestrou na otvorenie jedného obchoďáka, pretože v obchode s elektrom mali mať digitálne foťáky za 33eur, no tak nekúp to, že:) Prišli sme a pred obchodom stálo národa toľko, akoby dávali zadarmo, lebo tam mali byť aj rôzne iné akcie, napríklad kanvica za 3eurá, tá bude iste kvalitná, USBčka, web kamery a podobne za fakt dobré ceny. Tak sme tam stáli a mali otvoriť o deviatej. Potom tam prišlo fakt desne veľa ľudí a každý bol narvaný na kope, proste sa nedealo ani dýchať. No a najlepšie bolo, že SBSkár púšťal dnu asi po dvoch každú pol hodinu, yes! Už keď som mala nohy odmrznuté a chuť vraždiť, celá stlačená medzi pani Connelyovou z Tú starú treba zabiť, mojou sestrou, chlapcom ktorý bol na mňa komplet zvalený, ma pustili dnu. Najlepšie bolo, že moja sestra ešte bola tam a ja som nemala prachy... Dostala som lístoček s názvom foťáku a len tak tam stála, asi piati brigádnici sa ma spýtali, či niečo nepotrebujem, a ja len, že nie, nie. Musela som tam vyzerať ako notorická vykrádaška elektropredajní ťukajúca do mobilu zúrivé smsky a odovzdávajúca zúfalé odkazy mojej zúfalej matke, pokúšajúca sa dovolať sestre-tam sa nedalo pohnúť, nie už dvihnúť mobil. Asi po dvadsiatich minútach čakania bola nakoniec Lucia pustená dnu a podarilo sa nám vziať aj druhý foťák. Počkali sme si ešte trištvrte hodiny pri pokladni- otvorené boli dve, inteligenciu nezaprieš...
Som rada, že som to prežila a môžem si povedať:nikdy viac! Ten foťák som chcela, ale že tam 3hodiny stáli vrade kvôli jednej kanvici za 3eurá, je pre mňa nepochopiteľné...
A čo vy? Čakali by ste kvôli foťáku/kanvici/ inej hlúposti 3hodiny v rade? A čo by ste robili, keby váš "peňažný spoločník" ostal von? Spanikovali by ste ako ja alebo sa na to vybodli a išli domov?

A Aladin šúchal a šúchal, až nakoniec našiel Geishu*!!

27. února 2011 v 9:25 | Geisha*
Ach milí moji krásni,
ja sa bez vás fakt nudím! Stále vás len opúšťam a opúšťam a vraciam sa a vraciam, až sa nakoniec cítim ako matka, ktorá dlaa svoje decko do hniezda záchrany a chce ho spať...Dobre, znovu čudné prirovnanie, ale fakt mi to tak pripadá. Normálne mi tento spôsob trávenia času na internete chýba, chýbajú mi vaše názory a to, že si tu môžem vyliať svoje upišťané ♥ a nikto ma tu osobne nepozná, che. A potom viete, nemám čo robiť, tak len čítam a čítam, lakujem si nechty na neónovo, sedím na fejsbuku, potom idem von a ako debil tam vyzváňam ľuďom s mojimi infantilnými kamarátkami... Človek by si myslel, že aspoň v 15ke bude mať niekto rozum... Niežeby som ho mala ja, ale nepríde mi veľmi rozumn= pýtať sa celej tried, že kto ide v piatok piť a po koľko je ochotný sa zložiť, že jo. A občas sa tiež tvárim, že sa učím. 9.marca budeme písať monitor a to vlastne rozhodne, či nás prijmú na školy a tak...Kychať na jeden hlúpy monitor!!! Nech všetci vidia, že mi to je 15, oblečiem si to najveselšie tričko, aké mám, vlasy nafarbím na zeleno a nechty neónovo, pche!
Taže tak :) A vy sa ako máte? Mám pre vás pripravené nové rubriky- tvorivú a infantilnú :)
Majte sa :) G*

Vianočný list-Na zamyslenie

6. prosince 2009 v 12:33 | Geisha*
Vianočný list pre Teba...
Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny.
Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv.
Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv.
Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný.
Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi.
Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere.
Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: "Santa Claus, Santa Claus!", akoby táto oslava bola na jeho počesť!
O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa.
Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba - oslávenca?
Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel.
Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.
Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života.
Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.
Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť.
Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku.
Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie?
Je to jednoduché, pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží ...
Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave...
Uvidíme sa čoskoro ... Milujem ťa!

Ježiš

Toto som dostala asi dvakrát na fejsbuku. Áno, je to "reťazák", ale pravdivý, smutný a fakt na zamyslenie. Bohužiaľ je to tak...A čo vy? Pustíte Ježiša-oslávenca medzi seba? Ja áno. A chcem sa ospravedlniť za moje "lenivé" obdobie, že nič nepridávam a tak...zmení sa to...snáď xD

Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú...

27. července 2009 v 17:12 | Geisha*
Poznáte to, tešíte sa na niečo a odrazu je všetko inak. Nevyde to. Tešíte sa, že máte konečne našporené na notbuk, že odchádzate preč, a odrazu je potom. Ja som sa celý čas tešila jak malé decko na to, že konečne vypadnem z tejto diery a aspoň trochu si užijem v mojej obľúbenej Hungárii. Najprv matka tvrdila, že pôjdeme tento týždeň v utorok alebo stredu. Okej. Nevedela som sa dočkať. Zrazu matka vraví, že oco musí byť v utorok a v stredu ešte v robote. Oooch, snáď do štvrtka vydržím. A teraz, teda dnes, keď som sa jej pýtala, že kedy pôjdeme, povedala: "oco má v práci strašne veľa roboty. asi nepôjdeme." Vau. Super. Mám chuť zaškrtiť ocovho šéfa, aj keď som úžasne mierumilovná osoba. Prišlo mi to dosť ľúto. Ja sa aj tak chcem za to modliť, ako sa modlím za väčšinu vecí(a sa kľudne smejte, hahaha.). MUSÍME ÍSŤ. CHCEM. POTREBUJEM TO. A aj každý. Teším sa na to dosť dlho ako také decko. Snáď.
Jediný svetlý bod je, že Monika, moja naj kamoška žijúca v Riti pri Piešťanoch, PRÍDE. Matka jej to nechcela dovoliť, ale zlomila ju, takže v nedeľu je tu ako na koni:)
Už sa neradujem. A sľubom neverím. Papa.

Strach. Ten ozajstný

30. června 2009 v 12:15 | Geisha*
Holila som si nohy(včera.). Išla som akosi rýchlo a porezala som sa. Akosi sa mi podarili štyri ranky, dve väčšie a dve menšie. Myslela som si, že zachvíľočku to prestane krvácať. Omyl. Dosť to krvácalo a moji úžasní rodičia už asi po päťdesiaty krát zabudli kúpiť leukoplasty. Bola som celá v šoku, nikomu som o tom nepovedala.Zaliezla som do izby a s plačom, v šoku som rozmýšľala, čo ám spraviť a narýchlo som si pritlačila na rany dve vreckovky a pevne som to zaviazala šatkou (znovu som zúročila svoje pozatky zo skautu.). Strašne som sa bála. Bála som sa zaspať, bála som sa že vykrvácam, že zomriem a že sa mi niečo stane. Práve vtedy ma napadlo, že v ten deň sme mali v škole spoveď a ja som nebola a že keď zomriem, potom...pôjdem do pekla alebo očisca. Nepremietla som si celý svoj život, myslela som len na to: Nezaspať. Asi dvakrát som bola na wécku skontrolovať stav. Už to nekrvácalo tak silno avšak stále som mala obavy. A bála som sa, aby na to neprišla mama. Už sa žiletky nedotknem. Radšej budem chlpatá(alebo radšej nie.). Asi nechápete, čo to pre mňa bolo. Tieklo to silno a tento strach bol ten najstrašnejší v mojom krátkom živote. Nebol to strach ako vtedy, keď na tábore v noci bola silná búrka, kedy nám skoro odfúklo podsadu, chúlili sme sa jedna k druhej a pokúšali sme sa zaspať. Nie. Bol to strach zo smrti, z krvi, z vykrvácania, proste strach. Našťastie prešiel a vtedy som sa modlila tak, ako ešte nikdy v živote. Viem, že Boh existuje a vypočul ma, môj zúfalý hlas prosiaci o pomoc, pretože z vlastnej nerozvážnosti som sa pofaklila. Tá noc mala aj jedno veľmi podstatné pozitívum. Naučila som sa, že všetko má svoj význam, je to dokonale načasované a spravené tak, aby náš život zapadal do seba ako puzzle, a že všetko má svoj význam. Áno, význam má aj tá moja polka prebdenej noci plnej strachu. Som rada, že som ju zažila. Že ma Boh potrestal kvôli mojej nerozvážnosti strachom a bol milosrdný a vypočul ma. Malo to význam. Viem, že mám myslieť aj naňho tam hore a nielen na seba...Všetok strach má zmysel.G*

Prečo si deti tak rady vyspevujú?

15. června 2009 v 15:10 | Geisha*, samozvaná bohyňa strapatých vlasov
Prečo si deti typu moja sestra spievajú drísty typu: "Lamy-slamy, rlgviuigbdggioge" a podobne? A prečo vymýšľajú zakaždým nové kreácie a variácie? A prečo si z ničoho nič moja trojročná ukecaná sestra začne spievať takým dramatickým tónom "Objaviť pravú lásku, láááá-s-kúúúúúú!".
Každopádne je to veľmi humorné, aj keď mi to už lezie na nervy, ako si dnes tie žvásty spievala. A čo vaši súrodenci,bratranci a sesternice, netere a synovci? Aj oni si radi spievajú? Ja keď budem čakať decko, budem mu púšťať Mozarta, Śtyri ročné obdobia, Boba Marleyho, Z.Marleyho, The Beatles, Vanessu Mae a pod., aby sa z neho vyvinul inteligent s nadaním a citom pre hudbu.
 
 

Reklama