na Blog.cz

Čo si budeme hovoriť, starci sa prekonávali, kupovali kofolu jedna radosť a fotrica vracala iba raz (hneď pri našich kontajneroch...). Bolo to fan, ale viem, že rodinné "dovolenky" jednoducho nie sú pre mňa. V Brne sme boli v podzemnom labyrinte pod zelním trhom, bolo to zaujímavé, ale nič také, za čo by som si zaplatila plnú cenu, keby som nebola študent. Ségra sa strepala z postele.

Cestou do Bojníc sme sa stavili v meste UHerské Hradiště a bola tam strašne vtipná tetka, ktorá sa vodičov pýtala, či nechcú vajíčka a blokla tým celú dopravu. :DD

Boli sme v Bojniciach u fotrovho kamaráta, nechcela som tam ísť, pretože neznášam tie spoločné akcie s inými ľuďmi,ako inak sme boli v zoo a videla som tie najfantastickejšie plameniaky na svete, bolo mi ľúto, že som si nemohla dať "give me five" s tými ňuňu medvedíkmi a utekala som pred vietnamským prasaťom...

Milujem keď niekto spí na lavičke, keď GPS vedie do IKEA cez dediny a to množstvo černochov (4!!!), ktoré som v Brne videla.

Alchymistove "laboratórium" v labyrinte

Pani "Nechceš vajíčka?" (tá s tými taškami) bola úplne perfektná!!! ♥ Toto je žena na úrovni, kvôli ktorej kolabuje doprava, milé vyznávačky Paris Hiltoniek!!!

Najlepšie na záver: čuuuuňa rules!

Kúpila som si životopisnú knihu o Coco Chanel a som ňou nadšená. Nadšená ženou, ktorá mala odvahu a vďaka nej už dnes neusíme nosiť tie stúpidne krinolíny a nemusia nás na koňa vykladať.

Holla, chicos!

Tak, ako sa máte? V prvom rade sa váím chcem poďakovať za komentáre-v rýchlosti som si ich prebehla a mile ma prekvapilo, že tam mám komentáre aj od iných ľudí, ako svojich pravidelných čitateľov, fakt ďakujem :) Potom k vám skočím.

Posledné tri dni som bola mimo-konkrétne v Košiciach u kamarátok Pati a Ivy. Čo si budeme hovoriť- pukancov mám dosť snáď na celý život a ešte teraz ma bolia líca a brucho od toľkého smiechu..

Nudili sme sa a v telke sme natrafili na TV8-to bol vlastne taký idiotský kanál, na ktorom chodia samé veštiarne. Najprv tam bola pani Tamara(nemám fotku..:/) a dávala strašné hlášky: "Vidím, že ľudia z vás vycuciavajú energiu...kúpte si mandalu a do okna si dajte kôstky z marhúľ, tie vás ochránia..." :D Potom tam bola pani Božena-to je tá na snímke:

-Chcela by som sa spýtať na vzťah svojho syna.

-A ako sa volá jeho vzťah?...Ja viem, teraz to vôbec nie je vtipné, ale jeho, keby ste to počuli...

Pani Marianna je jednoznačne víťazkou v kategórii najlepšie vlasy...aj keď ona až tak nepotila, ale stále hovorila: "Zlatíčko moje milé...srdiečko moje..."

Keď nám drbe alebo ako Paťa ukazuje, aká "malá sykorečka sa jej zapáčila"...pani Koňová to vie síce najlepšie, ale aj Pati to ide ..

(Neviem otáčať fotky. A nikto ma to nechce naučiť.A je to menšie, ako to chcelo byť.) Takto to vyzerá, keď je niekto jednoducho nešťastný z toho, že o deň neskôr má mať sedemnásť(Iva). Spravila totálnu grcku, ktorú sme hádzali z okna ako 5-roční fagani. (Potom nám volal ich sused, že to máme ísť pozbierať, yeah.)

Kika a moje nové brýle(akože, 49centov, no nekúp to).Takto to vyzerá, keď niekto pozerá príliš veľa C.S.I.:Kriminálka Miami, New York, alebo Kosti. A príliš veľa rodinky Adamsovcov.

Keď niekto(Geisha*) vyžiera melón nožom a Iva rozvaľuje šunky..

Lassie, Patina krásna maltezáčka :)

Šuky-puky, pokrm náš každodenný.

Boli sme na blšáku, v meste, v jednom obchoďáku. Hádzali sme sáčky z okna a potom sme ich za búrky museli zbierať. Rehotali sme sa ako zmyslov zbavené a nikomu to nevadilo.

Pri nich, pri nich sa dá všetko. Pri nich som vždy sama sebou. G*

Na tento úžasný víkend som sa strašne tešila, a vôbec to neľutujem. V sobotu sme mali desný program s Penou(krycie meno), tak sme zaliezli do jednej kúpeľne a začali sme blbnúť. Je to aj zdokumentované. V noci sme ťahali 24-ku bez spánku, počas ktorej sme vypili nespočetné množstvo kofoly, koly a kávy a prebrali asi 50 rôznych tém:)

Najviac času som aj tak strávila s Paťou a Barčou. Najhoršie bolo, že B. odchádzala už v sobotu večer. S P. sme našli úžasnú súkromnú, dôvernú lavičku, na ktorej sme presedeli dosť dlhý čas, a za čo som jej strašne vďačná.:)

Tak, tu sú tie fotky.(Ospravedlňujem sa, niektoré sa mi nedali otočiť.)

Zlatí milí,

tento článok som vám sľubovala už dávnejšie, tak ho sem dávam:)

Ráno som musela vstať o jednej, keďže o druhej nám už vyrážal autobus. Ockovi sa na moje obroské počudovanie podarilo ma zobudiť na prvý krát xD. Ku škole po nás prišiel vyvýšený autobus. Bol však strašne nepohodlný. Sedela som s Kubom, pred nami sedel Peťo s Rišom a za nami dajaké deviatačky. Nesťažujem sa, aj tak som skoro celú cestu prespala. Najprv sme vstúpili vo Wadowiciach a pozreli si rodný dom Jána Pavla II. a ostali trochu na omši. Potom sme nasadli a šli do Osvienčimu, do koncentračného tábora Auschwitz. My dievčatá sme šli s pani sprievodkyňou, staršou pani, ktorá je Poľka, ale celkom slušne rozprávala po slovensky. Všetky tie hrôzy boli strašné. Slovami sa to nedá opísať, ale oplatí sa to vidieť a vedieť, že sa nemáme tak zle a že naše nešťastie je len slabým odvarom nešťastia týchto ľudí. Keď sme boli pri expozícii venovanej Slovákom, bodalo ma pri srdci; veď môj praujo, starší brat môjho dedka, v Auschwitz tiež bol. Neumrel, podarilo sa mu dostať domov, ale za krátky čas umrel na strašné vyhladovanie, proste nemal silu. Bola tam kopa ľudí; Slováci, Česi, Nemci, Angličania, dokonca aj Japonci. Ale je dôležité, aby tam ľudia chodili a nikdy sa tie hrôzy nezopakovali. Potom sme nasadli do autobusu a previezli sa do neďalekého Birkenau, čo bol čisto ženský tábor. Potom sme už len nasadli do autobusu a hor' sa do Krakowa.

Cesta do Krakowa trvala hodinu a pol. Mali sme dvoch šoférov a sprievodkyňu z tej agentúry. Tá bola neskutočne uľapčená (rozumej "ukecaná"...už som si dala záväzok, že nebudem hovoriť nárečím. Akosi sa mi to nedarí.). Celou cestou nám kecala o Poľsku, o Romanovi Polanskom, a blá, blá, blá, blá. To ju nebolia ústa? Rozprrávali sme sa s Kubom. Stihla som si zjesť môj úžasný obedík-rysky(rezne). Keď sme tam došli, išli sme si pozrieť výhľad z hradu Wawel. Krakow je naozaj prekrásne mesto, s bohatou históriou, turistami, milými ľuďmi a cválajúcimi koňmi. Potom sme mali hodinu a pol rozchod. Ja som zbadala úžasný indický obchodík, v ktorom sme s Kornéliou, Laurou a Terezkou strávili asi pol hodinu. Kúpila som si úžasnú tmavozelenú šatku a dva zelené náramky za dobrú cenu. Zbožňujem ten obchod! Mali tam toľko krásnych vecí, človek si nie a nie vybrať. Keby som mala viac peňazí, vykúpila by som polku obchodu... Vyskytlo sa tam aj dosť humorných situácií, napr. Terezka sa pýta predavačky so suvenírmi: "Prosímvás, kde je tu wc?" Predavačka sa na ňu začudovane pozrie, a ja ako švihnutá poviem : "Toilet." Predavačka pochopí a nasmeruje nás do nejakej reštaurácie...

Na Jantárovom trhu som sestrám kúpila také drobnosti. Kike a Verke som kúpila kľúčenku so sloníkom a krabičku s dráčikom-symbolom Krakowa. Lucke som kúpila kľúčenku s kravičkou, mamke krabičku s kravičkou a pre kamošku Paťu som kúpila kľúčenku barančeka. Je to proste zlaté. Tento výlet ma dostal. Koncentračné tábory svojou krutosťou a neľudskosťou. Krakow svojou krásou, indickým obchodíkom a otvorenou náručou. Moje priateľky svojím úžasným srdcom, myšlienkami, srandou, smiechom. Som rada, že som tam bola. Mala som nakúpené aj zásoby žuvačiek, a keď sme išli autobusom z Wadovíc do Osvienčimu, sprievodkyňa nám rozprávala, že v akomsi malom meste sa každý rok konajú majstrovstvá v robení bublín zo žuvačiek. My 3 (ja, Terka a Laura) sme si predsavzali, že tam pôjdeme a ja budem súťažiť. Zrovna vo štvrtok som spravila úplne obrovské bubliny, ktoré mám cvaknuté a dám ich aj sem aj na fb. A mamka povedala, že do Krakowa niekedy kľudne môžeme zájsť. Už sa teším.

Víkend, na ktorý sa nezabúda. Kto už počul o komunite chemin neuf a modlitbovej sieti Net For God(sieť pre Boha)? Z vás asi nikto. Ja tieto komuniové a mefácke víkendy však zbožňujem. Mám tam úžasnú partiu, a za víkend sa tam toho udeje toľko, že sú z toho kopy spomienok na celý život:)

Nikto nám nikdy nevezme tú radosť mesiac dopredu, keď sa človek teší ako decko na tie zážitky a partiu; nikto nám nikdy nevezme spomienky, či už sú lepšie, alebo horšie; nikto nám nikdy nevezme víkend, kde sme všetky spolu, sálame optimizmom a vedieme dlhé, plnohodnotné rozhovory až do rána; nikto nám nikdy nevezme Iwine voľné preklady a naše značné prepinaky; nikto nám nikdy nevezme úžasné rozhovory s tetičkou R. a celou našou partou o priateľstve; nikto nám nikdy nevezme okamih, keď nám praskali mechúry a utekali sme z kostola cez polku dediny na hajzel; nikto nám nikdy nevezme Iwine tyky svätého Víta a nespočetné množstvo smiechu. NIKTO nám NIKDY nevezme naše priateľstvo; dokonalé, krásne, láskyplné♥.

Ou jé, každý tu niečo trepe:D Vpredu s priblblým výrazom ja a Katka, vzadu Baďa a s copíkmi Paťa.

Iwka:))

Iwa pletie Judytke copík.

Weronika...ináč já mám Kouďáse taky rád!:D

Sviečka priateľstva. Ja, za mňa sa ukrýva Paťa.

A Iwa pletie copík mne...Nabudúce ideme na dredy :o)

Dve kofy po prebudení...Nieeee!

Zľava Katka a Judytka.

Spomienky sa zapisujú....do môjho ovečkovaného zápisníčka:)

Ja a Iwuš...Slopeme vodu, súťažíme, kto vypije na menej glgov. Pol minúty pred tým, ako sa Iwa na našich schodoch z tej vody potykovala.:D

Peťka...akosi sa na fotkách nevyskytovala, ale tu vyzerá strašne pekne:)

Milujem týchto ľudí. Zbožňujem ich♥

V pláne sme mali navštíviť ségru, ktorá v Brne už štyri roky študuje. Vybavila nám ubytko blízko pri centre. Domina a Luciu sme nechali doma,lebo za ňou boli už minule, a vybrali sme sa len my, M+M+M+K+V.

Vyrazili sme v piatok ráno. Vstávanie o pol siedmej bolo vážne kruté...S našimi všetkými "džadmi" sme sa dotrepali až na stanicu, počkali na vlak do Kysaku a z Kysaku na vlak do Českej Třebovej. Ten vlak mal jednu vadu: nemal kupé. Podľa mňa je to obrovská nevýhoda, a keď má človek sestru, ktorá na celý vagón vrieska "aháááá! Ovcééé!"(a aj tak to boli kravy!), je celkom rád, keď môže sedieť za časťou svojej rodiny na "osobitke". Vcelku mi to vyhovovalo. So svojou úžasnou šikovnosťou som oprskala okno kôstkami cherry paradajky, veď si treba spraviť dobré meno aj vo vlaku xD Cesta bola dlhá, v Č.Třebovej sme nastúpili na vlak, ktorým sme sa asi hodinu viezli do Brna.

V Brne sme skočili na zmrzku, a čakali sme na Kaťu, išli sme sa ubytovať, a tak. Išla som prvýkrát električkou, tak už konečne nie som zaostalá x)

V sobotu sme šli do mesta. Stavili sme sa v Levných knihách, mojom obľúbenom kníhkupectve, v kt. som síce bola prvýkrát, ale segry mi z neho nosia dobré knižky, že jo. Som úplne happy, lebo mali CD Boba-Riding High a ešte mám knižku:) Trochu sme sa poflákali po meste, a poobede sme si to namierili do Brnenskej ZOO. Úplne ma fascinovali ovečky. Ľudia achkali a ochkali nad ľadovým medveďom, len ja som achkala a ochkala nad nádherným hospodárskym zvieraťom, počnúc farbou bielou, cez hnedú a končiac čiernou. Tá hnedo-čierna v časti, v kt. mohli ľudia hladkať zvieratá, sa nádherne hladkala a bola strašne mäkkučká a fajn;)

V nedeľu sme šli do kostola, v ktorom som síce rozumela, ale ja sa teda česky modliť neviem. Na obed sme sa stavili v IKEA. Bolo to fajn. Pozerali na nás ako na blbých, lebo my jediný sme si "kúpili" jeden pohár a pili sme z neho. Veď viete, keď má niekto tak úsporného tatka...V IKEA boli nádherné plyšáky. Ehm...Maja, si už jak decko! Svojim pôvabom ma očarila tyrkysová žirafa. Zbožňujem ju, aj keď mi ju naši nekúpili. Našla som ju na nete, ale v eurách je samozrejme drahšia ako v českých korunách. Keď sa mi podarí naškrabať toľko, tak si ju kúpim. Ešte sme sa poflákali po meste, šli sme do prechodného ubytka a potom za nami prišla Kaťa. Vlak nám šiel až o deviatej, tak sme si to namierili ešte do mesta. Potvrdilo sa mi, že budem teta, a to už mesiac po mojich narodkách, a mám z toho strašne fajn pocit:)

Nechcite cestovať lôžkovým nočným vlakom. Je to strašné. Tri postele tesne nad sebou, malilinké kupé a morská choroba. Alebo vlaková? Bolo mi zle, no našťastie sa šabľový tanec nekonal xD

Na záver príkladná fotografia z nekupečkového vlaku. Na snímke modelečka Veronika. (No nie je zlatá? Ja viem, že po mne:))

Mali sme sa stretnúť na obed u Fričiek. Už tam boli Pustulky(oni bývajú v Tuchoměřiciach v komunitnom dome a boli u deda v Tatr. Lomnici). Začali sa dni plné smiechu, šúľania po posteli, ohovárania a nočného vysedávania na balkóne. Úplne najlepšie v prvú noc bolo, ako sme boli v izbe a naraz taký hlas jak šmolkovia abo mimozemšťania bol z dakade znieť:D My sme totálne začali vrešťať, a to boli asi dve hodiny ráno-, Terča si ľahla na Veroniku, ja som skočila na matrac ku Mati a chudááák naša Verča ostala sama. Proste, nedá sa tu opísať všetko. Skrátka a dobre, bolo to úžasné nakopnutie na ďalší mesiac nudy a sťahovanie. SOm strašne rada, že som tieto krásne dni mohla prežiť s Vami=*) Včera sme boli v meste. Najprv na omši-mala len dvadsať minút! Vaaau omša na úrovni, vám poviem:) Potom sme išli po obchodoch a tak. V dm-ke sme boli asi pol hodinu. Kúpila som si ebeline malý odlakovač, čo po odlakovaní vonia ako kokos...mňáám..a úžasný tmavofialový lak na nechty she. Mám z toho strašne fajn pocit, aj keď som chcela aj svetlofialový a svetlozelený a oranžový, ale viete, financie mi to nedovolili xD. Maťa si v 39-ke kúpila asi metrové slamky, tak som z toho dosť humorne pila xD.

Ďakujem za krááásny čas!=)

Nejak sa mi ráno ani nechcelo ísť, pretože som sa včera v tom blbom kine nachladila od tej otrasnej klimatizácie. V buse som sedela s "Linkou" (nový názov, odvodené:Karolínka-Linka). Taže tak. Najprv sme išli do technického múzea, deeeeeeeeeeeesne zaujímavé! Každý len zíval, kecal, zíval, zaspával, zaspával, zaspával, zaspával... Potom sme v meste mali rozchod. Najprv sme skočili do Tesca a tam som si kúpila baliace papiere(sada 2štítky 2papiere na dva darčeky→po 19centov, baletkovské a prúžkované...smejte sa, nemohla som si pomôcť), potom sme skočili do Aidy, kde majú tú naj zmrzku v celých Košiciach. Išli sme tam ešte raz:D. Nasledovala Botanická záhrada. Sklamala. Aj v nej sme zmokli, rastliny oničom, sprievodca bol vpredu toho úzučkého chodníčka a my sme samozrejme nič nepočuli. Klasika. Aj sme to bujaro komentovali, ako sa tešíme na tropické motýle. Sklamali. Rojko typu Geisha sa tešil na to, ako budú lietať po celom skleníku, pestrofarebné, v plnej svojej kráse. Ani jedno ani druhé. Zväčša čierne a hnedé motýle trčali v krakoch. No, čo už. Aj tak bola sranda.S Bohom ostávajte.

AKože mali sme sa stretnúť o piatej ráno na parkovisku pri kostole, ale plná napätia a hučania kukučky, ktorá je na kopci, som sa zobudila o štvrtej s tým, že som myslela, že ci pana šak som zmeškala!!! Ale som zistila že sú len štyri tak som sa pobrala do ríše snov...Ťaažko sa mi stávalo. Z piatich minút, na ktoré som ukecala oca, bolo asi 15. Stihli sme aj tak. Otec ma nezabudol kus postrápňovať jak furt a hor'sa do busu! Sedela som s Dominikou a oproti nám Laura a Terka. Joj tot Terezia má také neskutočné hlášky. S ňou rehot furt. Šesť hodín akosi zázračne ubehlo v tom zhluku rozhovorov, smiechov, chodení na wécku na benzínke a maškrteniu všetkého možného. Naša cesta viedla do Slovenskej Národnej Galérie. Výstava bola super. Nepríjemné tetky eSBéSkárky nám to neskazili, naopak, sprievodca bol taký vtipný že keď sme ja, T. a Diana išli, Diana sa od smiechu zgruchotala zo schodov...:D Potom sme išli do mekáča(áno, smejte sa, bola som tam prvýkrát), na hlavnej sme stretli Adelu B. a Modrovského; v mekáči bolo všetko predražené ale aj tak som neodolala úžasnému zmrzlinovému poháru a chcela som ochutnať prvýkrát v živote tú sračku, HAMBURGER. Nikdy viac! Ešte sme boli na hrade a tak. Asi päťkrát sa ku mne prihovorila francúzska dôchodkyňa, vyrozumela som slovo "toilette" a pochopila som, že sa pýta či sú dole wecká, a ja také že "hej". Skrátka a dobre, mater ma vyháňa od compu a bolo proste úúúžasne!♥

Sorry ak som vas nimi unudila...Su iba z busu ako ja nebudem fotit tu otrasnu reklamu auto ford na galerii...humus!:D