Bola som na blšáku. Zase. Niet sa čo diviť, že som o ňom rozprávala dokonca aj zo sna (ehm..), pretože tie búdy sú taký úžasný zhluk ázijskej smotánky, originálnych fejkov a ukrajinských kozmetických tiet, že stojí za to, tam ísť!
Vítajú ma stánkári obchodujúci s papučami a pyžamami. Lákajú na nadmerné veľkosti a extra zľavy. Ďalej je môj obľúbený obchodník-čínsky bižutérny majster. Má tam perfektnú bižutku za naozaj zlomok ceny normálnych obchodov. Ďalej sú "čiňaky", teda obchody s oblečením. Proste nič, čo by som nemala aj doma, akurát ma zarážajú ceny- kto už dá za blšákové 3čko 10 euro a pritom ani nedostane bloček?! Išli sme okolo takého jedného obchodu, sedel tam čínsky indián, proste dlhé vlasy a ja som sa ho chcela spýtať, či si upletieme náramky priateľstva, vyvesíme bielu vlajku a či ma vezme žiť k svojmu ľudu-, keď on vypotil: "Štyri sestra idú...ale oni asi rusky...lebo nemtudom!" Bolo to zlaté, cením si snahu hovoriť v inom jazyku, aj keď nemtudom je po maďarsky. Jeho asi žena sa za nami rozbehla a vraví: "Nechceš byť moj kamarat? Kup tričko!" :D Tú rodinu proste milujem, je to asi najzlatší blšák párik. V krčme to vyzerá ako za čias tuzexu, stretáva sa tam najlepšia košická štamgast partia, pijú pivo, vodku a šofocolu bylinka (no vážne, a oni to vydávajú za kofolu, ts). Pri ukrajinkách zastávame a kupujeme laky na nechty (kde sa vo mne to pipkovstvo berie?). Tety toho majú nenormálne veľa, okrem lakov aj lesky na pery, ceruzky na oči, umelé mihalnice, fake voňavky-tie boli úplne najlepšie a ľutovala som, že som si nevzala foťák. La rive namiesto Lacoste, Doňa Carina namiesto Dolce and Gabanna a nakoniec môj favorit- Choco Mademoiselle namiesto Chanel Coco Mademoiselle. Kúpili sme si neónové laky, pretože ten pocit, že v tme nepotrebuješ baterku, ale postačia ti vlastné nechty, je jednoducho na nezaplatenie. :D Ideme k stánku so sladkosťami, predáva tam hrozne zlatý holohlavý slovenský ujo a tie úplne najlepšie sladkosti, proste lentilkové keksíky, gumené cukríky, chilli lízatká...Od neho ideme hľadať stánok, kde mali minule perfektné ruksaky s pacmanom. "Dievčatá, kúpte si ponožky...bambusové ponožky...alebo tibetský čajík...vidím na vás, že niečo potrebujete!!" Každý núka svoj tovar svojsky a ujo, ktorý sedí na stoličke a ponúka himalájske medicíny, krémiky s ópiom a iné huka-čaka liečivé bylinky, je toho jasným príkladom. Ruksaky mali zatvorené, je to onervy. Prechádza okolo nás chudý starý pán s ruksakmi navešanými na sebe a pýta sa, či nepotrebujeme tašky do školy. S tými detskými taškami z nápismi "Wááá!! Kuku-malu...bzzz" a podobne vyzerá naozaj humorne. Prechádzame blšák ešte raz a rozhodujeme sa, či si niečo kúpiť. Nakoniec vyhrá snaha nemíňať na lapače prachu a ideme preč. Musím uznať, že mám blšák fakt rada a vždy keď som v KE u kamošky, snažím sa tam ísť, pretože to máme blízko a takú zmes multikulturalizmu a neskutočne originálnych vecí nájdem málokde...G
A čo vy a blšáky-trhoviská? Chodíte tam, kupujete si niečo?
Páni, to muselo být super.
Úplně si odkážu představit ty davy lidi (docela podivných lidí) a roztodivné zboží. Páni, já chci taky! 
U nás nic takového není. 