Srpen 2010

Recyklácia duše

26. srpna 2010 v 9:45 | Geisha* |  Deň po dni
Milí moji čitatelia :)..ak teda ešte nejakí zostali, po mojej blogovej absencii :)
Tak som zase späť. Nečakané? Očakávané? Naozaj si neviem odvetiť. Keď sa pozriem dozadu, naposledy som písala 20.3., kedy som opisovala katastrofálnu situáciu bľutia v našej rodine. Už ot chvalabohu pominulo(síce to chytilo aj mňa:D), ale to už je o inom. Prežila som za tých päť mesiacov dobré i horšie obdobia, hodiny smiechu i smútku. Momentálne presne o sedem (!) dní ideme do školy. Absolútne s ami nechce, ale celkom sa teším na spolužiakov a spolužiačky, s kt. som sa celé leto nevidela. A ak by vás náhodou zaujímalo, čo také som celé dva mesiace robila a ani s vám o tom nezmienila(psie oči), tak som bola s mojou úžasnou rodinou a sestriným frajerom v Chorvátsku na ostrove Pag, kde nie všetko spĺňalo moje očakávania a nie všetci sa správala ako veľká, krásna, idylicky fungujúca rodina. Bola som taktiež aj u babky asi na tri dni, kde sme so ségrou úspešne "vyžrali" polovicu komory, teda tú sladkosťovú časť. Jeden deň som so ségrou bola u ségry v Košiciach, potom som bola v Košiciach u kamošiek Iwy a Pati, a potom boli oni u nás. Bola u nás moja úžasná neter Laura, moja segra Kaťa a jej frajer Jožo. No a tak. Chodila som von, na kúpalisko, a také bludy, ktoré sa cez prázdniny robia. Že boli tieto prázdniny zlé, nemôžem povedať. Po siedmich rokoch som bola na dlhoočakávanej dovolenke pri mori a zažila kopu úžasných chvíľ. O týždeň začína škola, idem do deviatky a už od konca siedmej triedy sa ma každý vypytuje, na jakú školu idem. Rozhodla som sa pre pedagogicko-sociálnu akadémiu, ale nebojte, učka zo mňa nebude, lebo by som tie deti s najväčšou pravdepodobnosťou pozabíjala, idem na odbor sociálno-výchovný praconík, tak snáď ma prijmú:D. Ten rok celkom rýchlo zbehol. Ci jeho, veď už o rok idem na strednú!!!! Dosť sa toho desím.
Ináč, toto bude kus odveci, ale chcela by som vám predstaviť jedno zvieratko, bytosť pre mňa veľmi dôležitú. Je to trpasličí králik, resp. zajačica, volá sa Tracy a máme ju asi od apríla. Je to úplne božský tvor, strašne ju milujem a život bez nej by som si už nevedela prestaviť :) Prikladám aj jej maličké fotky, na prvej je prichytená pri čine-svojej obľúbenej činnosti, obžieraní kvietkov mojedj matky, ktoré sú jej najväčšou lahodou. Na druhej na niekom sedí, teraz si nie som istá, či na mne alebo na ségre,ale to je jedno :) Takže to by bolo asi všetko. Duša je verím že zrecyklovaná a pripravená znova pridávať články. Potrebovala som od blgu oddych, pretože som mala pocit, že ľuďom na nete som povedala všetko, a ostatným nič. Mám vás rada a užite si zvyošk prázdnin :) G*