Leden 2010

Môj skauting

26. ledna 2010 v 16:54 | Geisha*
Keď som bola malá, to som mohla mať asi tak šesť, na našom sídlisku chalani založili skautský zbor. Moja sestra Kaťa sa do skautingu nadšene vrhla, dokonca dostala na starosť svoju vlastnú družinku, malé dievčatá, teda včielky. Mňa stále prehovárala, nech začnem tiež chodiť. Ja som však nesúhlasila, pretože moja sestra Lucia, vtedy môj "idol" vyhlásila, že nevidí zmysel tráviť svoj čas niekde, kde ti ľudia džabnú na ksciht tatásrku a berú to ako tú najúžasnejšiu zábavu na svete. Po dlhých prehováračkách mater sama našla spôsob, ako mňa a moju mladšiu sestru do skautingu "dokopať": vzdelávací poukaz sa totižto dal využiť aj na skauting, keďže klubovňa bola v našej škole. Marta teda vyhlásila, že pôjdeme na skauting a hotovo. Že nebude podporovať duchapusté vysedávanie v lavici v škole ale že radšej podporí dobrú vec a navyše jej už doma lezieme na nervy. ( Jedna báseň, taká matka...) Takže bolo rozhodnué. Absolútne som tam prvýkrát nechcela ísť. Predstavovala som si, že to budú fanatické zberačky košeľových nášiviek s obrovskou zásobou tatárskej omáčky a prakom, pripravené kedykoľvek vystreliť. Nič také sa však chvalabohu nekonalo a boli celkom normálne, aj keď mne pripadali také...mimozemské. Akoby z inej planéty. Spočiatku som tam chodila strašne nerada. Postupne sa mi tam začalo páčiť, obľúbila som si program o Kyre, dievčati, ktoré sa plavilo po svete. Pochopila som podstatu skautingu, naučila som sa pomáhať ľuďom, ochraňovať prírodu, prvú pomoc, liečivé rastliny či uzly, zručnosti, ktoré som dodnes nezabudla. Skauting mi však dal omnoho viac, priateľov, zážitky, skúsenosti a úžasné chvíle-to, čo mi nedal žiaden duchapustý krúžok . Na skautingu sa zo mňa nevyvíja husľový virtuóz či génius. Nie. Rastie tu zo mňa človek, pripravený na výzvy a povinnosti... A niekedy je predsa len fajn, mať matku, ktorej leziete na nervy a do všetkého vás musí dokopať:) Dík, Marta.

Najprv sme sa pohádali, Ježiška sme čakávali. Prišiel, a zostal v nás.

1. ledna 2010 v 11:07 | Geisha* |  Deň po dni
Už od októbra nás "strašili" vianočné reklamy, ktoré chodili podľa môjho vkusu príliš skoro. Nakoniec sme sa dočkali a nastal Štedrý deň.
Bola som veľmi dobrá (ehm...ehm...ehm...), a preto mi Ježiško aj doniesol darčíčky. Tu sú:
•elektrická zubná kefka(no coment)
•puzzle Sponge Bob od segry
•kozmetická taštička rexona for teens od segry a brata
•super oranžová klokanková mikča v štýle greenpeace(vyberala som ju s matkou)
•náušky 3páry od segry
•medailónik s vílou od segry
















•voňavka od Evičky(krstnej) vonia úžasne
•knižka(je super, možno sa o nej zmienim)

















•ovečka (alebo skôr baran xD)
•voňavé sviečky od Siti
























•vonný lampáš od Terky
•odznak Mr.Tickle od Martušky(ja som jej dala Punks not dead, no čo už s tou pankáčkou narobíme, že)










•úžasná sloníková nočná košeľa(vyberala som ju s mamčou)


•blikajúci Sponge Bob na kľúče od segry a brata











•hippie ruksak...je úžasný, sekáč 4ever, sama som ho vyberala

•smajlíkový odznak od Monči
•spolu sme dostali hru Twister
•pero s mojím menom od Eda(krstného)
•spolu hru San Juan od krstného
•a teraz sa podržte...vrecúško Hannah Montana a šnúrku na kľúče HM...samozrejme tento úžasný darček vyberala moja milovaná tetuška, a mal to byť od babky aj od nej...taký záchvat smiechu som dostala že konec...normálne už ma vidíte ako sa promenádujem s vrecúškom HM po škole xD dala som to segre...

Takže, ja som spokojená. Bolo super očakávať Vianoce, odpočítavať čas do večere, napchávať sa koláčmi a kukať telkáč. Krása. A ako ste Vianoce prežili vy? Čo pekné ste dostali? G