Listopad 2009

Moja čiapočka:)

23. listopadu 2009 v 11:23 | Geisha*
Občas je dobré, mať matku, ktorá stále švihá ihlicami, háčkuje, štrikuje a stále pletie...;) Spravila mi krásnu čiapočku presne podľa mojich predstáv, a nemusela som za ňu vysoliť ani cent. Kvalita fotky šuvix, nakoľko fotené mojim mobilom.

Kuk:

Upálená zaživa

23. listopadu 2009 v 11:17 | Geisha* |  Knihy
Strašne veľa čítam. Najčastejšie kompenzujem pohodové, kľudné čítanie s čítaním krutým, realistickým, ťažším. Jednou z takýchto kníh je reálny príbeh Upálená zaživa. Slabším povahám ho neodporúčam.
Upálená zaživa (Souad)

pozri veľký náhľad


Souad má sedemnásť rokov a je zamilovaná. V jej dedine, rovnako ako v mnohých iných, láska pred manželstvom znamená smrť. Rozsudok nad "zneuctenou" dievčinou má podľa rodiny vykonať jej švagor. Souad si vypočuje svoj trest zamknutá vo vedľajšej izbe. Nasledujúci deň vešia na dvore pred domom bielizeň, keď k nej pristúpi švagor, poleje ju benzínom, škrtne zápalkou a upáli zaživa. V očiach dedinčanov sa muž stáva hrdinom. Jeho zločin sa považuje za "zločin pre česť rodiny", no v skutočnosti ide o zbabelú vraždu. Popravca nič neriskuje, jeho zločin nikto nikdy nevypátra a zriedkavo ho niekto odsúdi. Souad napriek hrozivým popáleninám ostáva ako zázrakom nažive. Pred smrťou ju zachránia susedia, no v nemocnici sa ju opäť pokúsi zabiť vlastná matka otrávenou vodou. Po týchto skúsenostiach sa Souad rozhodla, že celému svetu povie pravdu o barbarských praktikách, ktoré ešte stále panujú v rôznych častiach sveta. Upálená zaživa je volanie o pomoc. Volanie, aby sa prelomilo tiché tabu, ktoré zahaľuje smrť týchto žien - obetí zákona mužov.

Môj názor:
Táto kniha je vskutku veľmi náročná na čítanie. Je strašné predstavovať si tie veci, ako ju vlastná rodina prestala brať ako človeka, ako ju švagor polial benzínom a škrtol zápalkou; je strašné si predstaviť, že jej matka usmrtila niekoľko dievčatiek, lebo sa jej nenarodili chlapci; je strašné si predstaviť, že aj v dnešnej dobe sú ženy týrané, utláčané a považované za menej ako kravy, dokonca až do takej miery, že ich vlastná rodina odsúdi a je schopná zabiť ich... Souad mala šťastie, dostala pomoc. Túto knihu odporúčam všetkým ľuďom na zamyslenie, že sa vôbec nemáme tak zle, ako niektorý ľudia, a hlavne preto, aby sme o týchto problémoch HOVORILI a nedopúšťali, aby aj naďalej pretrvávali v našej spoločnosti....

Našla som pekný obrázok, tak mám konečne človekovský design.:)

23. listopadu 2009 v 10:57 | Geisha* |  Novinky
Ci pánky janky. Prídem na DA si pohľadať obrázok Boba Marleyho, a hneď mi do očí tresne Warholovské prevedenie! Warhola mám fest rada, je to fakt UMELEC. Tento obrázok síce nemaľoval on, ale sa mi strašne páči. Čo naňho hovoríte vy? Ten des trošku menej sedí, ale je mi to tak jedno, aj tak sa mi páči:-)

Som chorá a beriem plesňový penicilín.

21. listopadu 2009 v 14:06 | Geisha* |  Deň po dni
Uuuuf, ako pozerám, naposledy som tu písala dva týždne dozadu. Odvtedy sa toho veľa zomlelo.
Už asi tri týžne sme v novom byte. Mám naňho nerv, lebo máme všetko od ruky. Som rada, že spím hore na poschodke, ale nechce sa mi tam furt trepať.xD
V utorok ma začalo bolieť hrdlo. Na ďalší deň sme išli k doktorke a dala mi maródku do konca týždňa. Včera som na jej odporúčanie začala brať aj penicilín. No FUJ! Tá pleseň je totálne hnusná, a , navyše asi budem ešte doma, lebo to sú antibiotiká...
Keď ségra prišla v stredu zo školy, povedala mi, že štvrtok a piatok máme chrípkové. Je mi to síce prd platné, ale aspoň som toľko nevymeškala.
Včera mi mamka doháčkovala čiapku. Je naprosto úžasná a neskôr vám sem dám fotku. Jak ja zbožňujem Ziggyho!
Minulý týždeň som v skautingu prestúpila do inej družinky. Baby sú tam super a navyše sú družinky v nedeľu. V kľude to stíham a aspoň netrčím celý čas doma. Zajtra mám družinu na starosti ja:-)
V rámci afektu som svoj ovečkovaný design zamenila za tento podľa mojej mienky nie veľmi pekný šablónový. Ale keď ja neviem, aký by som mala urobiť. Tak snáď na niečo prídem;-)
A sľubujem, že blogu sa aj naďalej budem venovať, a ak sa bude dať, každý deň. Tak to bolo len tak v krátkosti. Kráásny víkend majte, vaša (ne) stratená, plesnivejúca Geisha
PPS.Tešte sa. Mám v pláne písať do neotvorených nezačatých rubrík a taktiež recenzie na knihy, filmy.

Štrnásta kapitola môjho života aneb Ú,ú priateľov máš

8. listopadu 2009 v 12:11 | Geisha* |  Geisha
Pred rokom, keď som oslavovala narodeniny, vedel o tom len málokto. Oslávila som ich na úžasnom Imuniovom víkende s Paťou, Barčou a Peťou. Dnes oslavujem už 14-ku. Žiaden víkend sa nekonal, no včera som mala tú najúžasnejšiu oslavu, akú si dokážete predstaviť. Dnes mi od rána prišlo niekoľko krásnych gratulačných esemesiek, odkazy na facebooku...Som za to šťastná, aj keď mi príde neuveriteľné, že toľko ľudí si na mňa spomenulo, niečo milé mi napísali a majú ma radi. Za ten rok som sa veľmi zmenila. Hlavne duševne. Prehodnotila som svoje hodnoty, názory, postoje. Nadviazala som nové priateľstvá, urobila zopár zásadných zmien, utužila tie staré priateľstvá. Som za to neskutočne šťastná. Dúfam, že mi vydržia do konca života. :)
Dostala som taktiež krásne darčeky, ale najväčším darom pre mňa je, že mám priateľov a blízkych, ktorý ma majú radi takú, aká som...
Ešte dnes by mala prísť babička a deduško a krstný s tetou a bratrancami. Prekvapivo sa na nich teeším, aj keď náš "veľký"(pre ôsmich ani nie) päťizbový byt bude praskať vo švíkoch...
Pac a pusu! Geisha*

Mech(16.-17.10.2009)

3. listopadu 2009 v 15:54 | Geisha* |  Geisha nesedela doma
Na tento úžasný víkend som sa strašne tešila, a vôbec to neľutujem. V sobotu sme mali desný program s Penou(krycie meno), tak sme zaliezli do jednej kúpeľne a začali sme blbnúť. Je to aj zdokumentované. V noci sme ťahali 24-ku bez spánku, počas ktorej sme vypili nespočetné množstvo kofoly, koly a kávy a prebrali asi 50 rôznych tém:)
Najviac času som aj tak strávila s Paťou a Barčou. Najhoršie bolo, že B. odchádzala už v sobotu večer. S P. sme našli úžasnú súkromnú, dôvernú lavičku, na ktorej sme presedeli dosť dlhý čas, a za čo som jej strašne vďačná.:)
Tak, tu sú tie fotky.(Ospravedlňujem sa, niektoré sa mi nedali otočiť.)

Pamäti gejše

2. listopadu 2009 v 18:20 | Geisha* |  Knihy

Pamäti gejše (Arthur Golden)

Malú Čijo a jej setru Sacu otec chtiac-nechtiac predá. Je už starý, a ich matka je ťažko chorá a umiera. Čijo sa dostanie do okije, kde sa stáva slúžkou a navštevuje školu pre gejše. Prežíva školu života, v ktorej sa učí bojovať, znášať intrigy a byť pôvabná a krásna ako gejša, aby raz ňou mohla byť...
Smutný príbeh, ktorý Arthur Golden napísal podľa pravdivého príbehu istej gejše Sajuri, nám odkrýva život gejší.
Táto kniha ma veľmi zaujala, odporúčam si ju prečítať. Človeku je v tej chvíli ľúto mladých dievčat, ktoré sa musia stať ženami v pútnástich rokoch, predajú ich panenstvo a podobne. Sama seba som sa vtedy pýtala: A kde je morálka?! Zabudli ju?!
Kniha vyšla aj v češtine pod názvom Gejša.