Strach. Ten ozajstný

30. června 2009 v 12:15 | Geisha* |  Úvahy
Holila som si nohy(včera.). Išla som akosi rýchlo a porezala som sa. Akosi sa mi podarili štyri ranky, dve väčšie a dve menšie. Myslela som si, že zachvíľočku to prestane krvácať. Omyl. Dosť to krvácalo a moji úžasní rodičia už asi po päťdesiaty krát zabudli kúpiť leukoplasty. Bola som celá v šoku, nikomu som o tom nepovedala.Zaliezla som do izby a s plačom, v šoku som rozmýšľala, čo ám spraviť a narýchlo som si pritlačila na rany dve vreckovky a pevne som to zaviazala šatkou (znovu som zúročila svoje pozatky zo skautu.). Strašne som sa bála. Bála som sa zaspať, bála som sa že vykrvácam, že zomriem a že sa mi niečo stane. Práve vtedy ma napadlo, že v ten deň sme mali v škole spoveď a ja som nebola a že keď zomriem, potom...pôjdem do pekla alebo očisca. Nepremietla som si celý svoj život, myslela som len na to: Nezaspať. Asi dvakrát som bola na wécku skontrolovať stav. Už to nekrvácalo tak silno avšak stále som mala obavy. A bála som sa, aby na to neprišla mama. Už sa žiletky nedotknem. Radšej budem chlpatá(alebo radšej nie.). Asi nechápete, čo to pre mňa bolo. Tieklo to silno a tento strach bol ten najstrašnejší v mojom krátkom živote. Nebol to strach ako vtedy, keď na tábore v noci bola silná búrka, kedy nám skoro odfúklo podsadu, chúlili sme sa jedna k druhej a pokúšali sme sa zaspať. Nie. Bol to strach zo smrti, z krvi, z vykrvácania, proste strach. Našťastie prešiel a vtedy som sa modlila tak, ako ešte nikdy v živote. Viem, že Boh existuje a vypočul ma, môj zúfalý hlas prosiaci o pomoc, pretože z vlastnej nerozvážnosti som sa pofaklila. Tá noc mala aj jedno veľmi podstatné pozitívum. Naučila som sa, že všetko má svoj význam, je to dokonale načasované a spravené tak, aby náš život zapadal do seba ako puzzle, a že všetko má svoj význam. Áno, význam má aj tá moja polka prebdenej noci plnej strachu. Som rada, že som ju zažila. Že ma Boh potrestal kvôli mojej nerozvážnosti strachom a bol milosrdný a vypočul ma. Malo to význam. Viem, že mám myslieť aj naňho tam hore a nielen na seba...Všetok strach má zmysel.G*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 majitelka majitelka | 1. července 2009 v 8:03 | Reagovat

sžrachu sa nezbavíme nikdy...

2 majitelka majitelka | 1. července 2009 v 8:04 | Reagovat

bože zasa tá prezívka

3 ♪♥SmileYnka♥♪→your ♥SB♥ I♥you ♪♥SmileYnka♥♪→your ♥SB♥ I♥you | Web | 1. července 2009 v 16:29 | Reagovat

No viem si predstaviť ako si sa bála. Z takého porezania by si nezomrela ani nevykrvácala. Ale viem, že ked má človek veľký strach nerozmyšla nad takýmito vecami len má strach. Je to hrozný pocit beznádeje a skľúčenia mnohokrát som to zažila. Nemyslím si že by si šla doo pekla za to že si nebola na spovedi. Ja tiež nechodím a boh robí neskutočné veci v mojom živote a som Mu za to vdačná. On nerobí rozdiely či bol či nebol, je napísané Zmilujem sa nad kým sa zmilúvam. A aj v tom súhlasím s tebou že boh vypočúva naše modlitby a je milosrdný. Neviem si predstaviť život bez Neho

4 Marienka Marienka | Web | 8. července 2009 v 13:16 | Reagovat

Ja som tiez zazila taky strach. Z nejakeho dovodu mi tak busilo srdce, ze som mala pocit, ze dostanem infarkt. Asi 20sekund som sa hrozne vydesila, ale potom som si uvedomila, ze ked sa stresujem este aj ja sama, ze sa to moze len zhorsit a prestala som na to myslet a za chvilu to preslo. ...ale bol to des! V takych chvilach sa asi kazdy utieka k Bohu. On jediny nam vtedy vie pomoct.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama