prečítanô I.-Toni Morrison x Gabriel García Márquez

25. července 2013 v 18:28 | Geisha* |  Knihy

leto je perfektným
časom na doháňanie
restov, čo sa týka čítania kníh; správna odpoveď na otázku, čo čítať v lete, však neexistuje. v lete je povolené čítať všetko; všetko, čo ste cez rok nestihli, všetko, čo vám prišlo až príliš dobrodružné na pätnásťminútové čítanie pred spaním, všetko, čo sa vám zdalo príliš teplé na čítanie v mínusových teplotách, všetko, čo vám odporúčali priatelia a vy ste so záujmom počúvali ich obsah, avšak zišlo vám to z mysle, všetko, čo ste milovali, keď ste boli deťmi, všetko, k čomu sa hodí ľadová káva, všetko, čo ste našli v pivnici...skrátka, všetko.
Gabriel García Márquez je mojím obľúbencom už nejaký ten piatok. jeho všechna špína světa mi robila spoločnosť na pláži v chorvátskom Nine a veruže mi vďaka nej fajne spieklo chrbát! príbeh rozprávaný troma rozprávačmi, každý rozpráva zo svojho pohľadu o živote s človekom, ktorého meno ani len nepoznali a ktorý, či už priamo, alebo nepriamo, ovplyvnil ich životy...
patriarchova jeseň je písaná štýlom, na ktorý si možno nezvykne každý; priama reč nie je používaná, miesto toho sú rozprávač a postavy oddeľované čiarkami, ktoré sú pre slovenčinu aj tam, kde nemajú byť a naopak, kde majú byť, nie sú, ale keď si zvyknete, dosť sa nasmejete. vyšinutý patriarcha, jeho vyšinuté rozkazy a jeho "mamka moja Bendición Alvaradová", ktorá roky maľuje svetlé vtáčiky akvarelom, aby oklamala zákazníkov, ma dostávali do popuku, ale aj do mierneho zdesenia. je smutné si uvedomiť, že naozaj aj dnes existuje kopec takýchto diktátorov, ktorí nemajú úctu pred ničím, avšak ako kniha je to dobré, kvalitne šmahnuté mágiou a na leto ako stvorené.
kronika vopred ohlásenej smrti je písaná ako vyšetrovanie vraždy mladíka, na ktorom bola vykonaná "pomsta cti" za zneuctenie čistoty mladého dievčaťa. páči sa mi, ako sú všetky postavy navzájom poprepletané, ale samotná kniha mi nepríde ako až tak dobré a hodnotné dielo.
Toni Morrison je vôbec prvá afroamerická spisovateľka, ktorá dostala Nobelovu cenu za literatúru. objavila som ju nedávno a prvá kniha, ktorú som od nej čítala, bola Láska, veľmi ťažká kniha, smutná, ponurá, avšak opisujúca život afroameričanov v 30.rokoch 21. storočia. kniha nemá so svojím názvom nič spoločné, je drastická, smutná a končí neočakávane, ale naozaj sa oplatí prečítať, pasujem ju za svoj objav roka a nikomu nerozprávam obsah, pretože myslím, že do nej treba vpadnúť sám. (nie je na obrázku)
Džez vraví o zdanlivo neľahkej téme; zaoberá sa neverou. prečo si päťdesiatnik nájde mladučkú osemnástku, prečo ju z lásky až zastrelí, prečo jej chce jeho žena prerezať už mŕtvu tvár a vôbec, prečo, prečo, prečo?! mám rada knihy, kde zdanlivo nikto nesúvisí s nikým a pritom do seba všetci dokonale zapadajú, mám rada nečakané závery a rozhodnutia, a o tie v tomto diele veru nie je núdza. opäť fantastická kniha z prostredia afroameričanov, o ich ťažkom živote žitom vo veľkomeste. "Páči sa mi, že ľudia si pod vplyvom veľkomesta myslia, že môžu mať, čo chcú, a prepečie sa im to."
Milosrdenstvo je príbeh zo sedemnásteho storočia, príbeh o tom, ako človeka môže poznačiť pocit, že je nechcený, pocit, že musí robiť všetko preto, aby bol milovaný. príbeh o hľadaní si svojho miesta na tomto svete, často za neľahkých podmienok, s neľahkám osudom... "Neformujeme svet. Svet formuje nás."

toľko moje prvé prečítanô. všetko odporúčam, všetko odskúšané a zaručene dobré, hlavne Toni by mal mať prečítanú každý jeden. .) čo čítate (a odporúčate) v lete vy? geisha*
 

•novinky

9. července 2013 v 8:00 | Geisha* |  Deň po dni
po jednom z mojich slávnych a vopred neohlásených spontánnych príchodov som sa rozhodla konečne aj pre osobnejší článok, aby ste vedeli, že teta geisha ešte žije a hrá každému na nervy. ale nie, nie o tom som chcela, nýbrž o nových "míľnikoch" v mojom živote. .)

*prihlásila som sa na francúzštinu. franina nikdy nebol jazyk, ktorý by ma nejak extrémne lákal, dnes mi však príde nádherne spevavý a nič tak strašne zložité, z čoho by som sa nevedela naučiť aspoň základy na prípadné objednávanie-kávy-pod Eiffelovkou a-iné-veci.

*intenzívne plánujem Španielsko. :) partia pripravená, cieľ cesty tiež! voľba padla na Málagu a celkom netradične na november, keďže vtedy budem ja ako jediná z našej trojice plnoletá. no a taktiež pre to, že hotely sú v lete 3x (!!!) drahšie, ako na jeseň. neskutočne sa teším, všetko plánujem, odrátavam dni a hlavne sa teda zdokonaľujem v španielčine, o ktorej som sa už určite zmieňovala, že ju zbožňujem. :)

*našla som si vysnenú vysokú. ehm, som asi jedna z mála ľudí, ktorí v mojom veku vedia, čo chcú; môže sa zdať, že je to výhoda, avšak občas je to kvalitne nevýhodné. tak teda-najviac ma zaujala španielčina na masaryčke v Brne. neviem, či sa to bude dať skombinovať aj s portugalčinou, ale každopádne som našla vysnenú školu. kopec hodín literatúry, či už latinskoamerickej alebo španielskej, neskôr na výber voliteľné predmety ako katalánčina, rumunčina, baskický jazyk, skrátka samé skvelé veci, z ktorých si budem len ťažko vyberať. :)

*plánujem ísť ako dobrovoľníčka na rok do Peru. toto akosi nevie prekusnúť nikto z môjho okolia :D, ako teda aj väčšinu vecí, ktoré sa dejú ohľadne mňa. rozmýšľam, že najlepšie by bolo ísť na rok na vysokú a potom prerušiť štúdium a ísť do Peru. mám tam veľké plány, aj keď si nerobím nádeje, že "zachránim svet".

*verím, že získam štipendium na rok do Mexika. jeden rok výšky v Mexiku..aach! :)

*budúci rok im na olympiáde natrepem zadky. úprimne, nebaví ma víťaziž nad inými ľuďmi, viac ma baví prekonávať samu seba. takže zo štvrtého miesta, ktoré som získala tento rok, musí byť druhé, maximálne tretie. chytila ma minule riadna depka, keď som videla, že som dosiahla len o tri body menej, ako dievča, ktoré bolo na treťom mieste. nevynila som však z toho nikoho iného, len seba.

*opäť sa začínam venovať svojmu literárnemu projektu, ktorý leží už dlho zapadnutý v skrini. nerada by som teraz o tom rozprávala, pretože ešte neviem, v akej bude podobe a treba mi na ňom veľa robiť, ale je to môj "sen" a ak mi ho raz vydajú, budem skákať tri metre nad zemou. :)

*vybavujem si trojmesačnú au-pair stáž. začínam už teraz, pretože neskôr by mohlo byť všetko obsadené. ak ste hádali, že sa chystám do Španielska, máte pravdu. teraz sa len rozhodnúť, či bude lepšia Malorka alebo slnečné Alicante. nebránim sa však žiadnej časti tejto mojej srdcovky a teším sa!

tak, zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. toť nahliadnutie do môjho "karieristického" života! čo čaká v najbližšej dobe vás, na čo sa tešíte a na čo až tak nie, ale neminie vás to? geisha*

2x Marko Škop

8. července 2013 v 18:18 | Geisha* |  Filmy
tentokrát sa s vami podelím o tipy na dokumentárne filmy od veľmi talentovaného režiséra a producenta Marka Škopa. páči sa mi, že svoje filmy poníma naozaj ľudsky a nič nepôsobí tak nejak "pripravene" a silene.
iné svety je dokument z regiónu Šariš (kde mimochodom bývam aj ja;)). vo filme účinkuje šesť postáv z rôznych komunít- Šarišania, Rusíni, Židia, Rómovia a mladí ľudia. celkom pestrá vzorka ľudí, kvalitné spracovanie. rozhodne odporúčam nielen tým, ktorí chcú vidieť, "ako to chodí na východe" :)
osadné je malá, pomaly vymierajúca rusínska dedinka v okrese Snina na východnom Slovensku. za uplynulých päť rokov tu bolo pochovaných 50 ľudí a pokrstené iba dve deti. farár Peter Soroka, starosta Ladislav Mikuláško a rusínsky aktivista Fedor Vico sa vyberú do Bruselu, kde ich pozve politik a kde by chceli riešiť situáciu obce. ako to všetko dopadne, uvidíte sami.
opäť kvalitná snímka, pri ktorej sa nebudete nudiť. a určite vás nakopne k tomu, aby ste sa vybrali do Osadného na výlet. :)

trailer osadné

..a upútavka na iné svety-"kvašne mľiko" by som brala všetkými desiatimi miesto smotánky
 


čo pozerať v lete-španielska shocking verzia

30. června 2013 v 17:07 | Geisha* |  Filmy

biutiful-v skratke film o nižších spoločenských vrstvách v barcelone. uxbal je bývalý narkoman, sám sa stará o svoje dve deti, keďže jeho manželka-bývalá prostitútka, je duševne chorá a už dávnejšie sa rozviedli. na živobytie si zarába rôznymi nekalými biznismi, do ktorých jedného dňa vpadne ešte hlbšie, pretože sa zistí, že...
javier bardem je v tomto filme naozaj presvedčivý. odporúčam pozerať v originále s titulkami ;)
todo sobre mi madre(všetko o mojej matke)-šokujúci film od šokujúceho pedra almodóvara plný sexu, transvestitov, nečakaných zvratov a ironického vtipu aj v tých najťažších situáciách. za éry francisca franca, španielskeho diktátora, boli v španielsku filmy s čo i len odhaleným ramenom zakázané, čo sa výrazne dotklo pedra a čo on prelamuje vo svojich filmoch. bude vás šokovať, ale rozhodne stojí za to.
la piel que habito(koža, v ktorej žijem)-divný, divný, naozaj divný film, opäť od almodóvara. kam až dokáže zájsť šialený vedec v snahe vyvinúť dokonalú kožu? prečo mi to tak veľmi, tak zúfalo pripomína ženy závislé na zdokonaľovaní sa plastikami?!


Ukrajina-krajina kontrastov

23. června 2013 v 19:53 | Geisha* |  Geisha nesedela doma
Úprimne-išli by ste sami od seba na Ukrajinu, na dlhšie ako deň? (Jedňové výlety na Ukrajinu=lov na lacné cigarety, sladkosti a fejkové trojprúžkové teplákovky.) Ja teda neviem, či hej, alebo nie, ja som totiž v tomto trhlá a rada chodím skoro všade a vidím život skoro všade, ale niektorým ľuďom jednoducho takéto krajiny "nevoňajú".

My sme sa zo školy vybrali na päť dní. Bývali sme v mariánskej dedine Zarvanytsya a keďže sme cirkevná, priam až gréckokatolícka škola, išli sme do Ternopiľskej oblasti. Z pôvodných šiestich až ôsmych hodín v autobuse sa nakoniec vykľulo dvanásť a pol, počas ktorých sme videli veeeľa, veeeľa kráv, ešte viac kráv a neskutočne zlé cesty, ale narehotali sme sa ako voly, najmä z ocka mojej spolužiačky, Paliho: "Poďme sa volať menami svojich fotrov! /hlboká beznádej, no/ Slávka, ako sa volá tvoj??" "No veď ako môj dedo!!" "A ako sa volá tvoj dedo?" "Ta šak Pali, ne??"

Za päť dní sme v autobuse presedeli bezmála 50 hodín-25 hodín dokopy tam a späť a zvyšné hodiny sme jazdili do miest- jeden deň do Ternopoľa, druhý do Ľvova. Prekvapil ma kontrast medzi dedinou, na ktorej sme boli ubytovaní a ktorá podľa mňa bola celkovo na tom lepšie, ako tie ostatné dediny, a medzi mestami; táto dedina je na zozname dvadsiatich najkrajších a najnavštevovanejších mariánskych dedín na svete, takže istý druh turizmu je tam rozvinutý, ale aj napriek tomu je ten starý život hlboko, hlboko zakorenený hlavne v starších ľuďoch, zatiaľ čo mestá sršia novotou, prekypujú luxusnými butikmi a cudzincami(!!). Ako nám vysvetlila jedna prváčka Nasťa, pôvodom tiež z Ukrajiny, vysoké školy sú tam veľmi lacné a ako zapotila moja máti, sú podľa ruského systému, čiže veľmi kvalitné. Taktiež ma dosť vzalo, načo je v mestách toľko bánk?! Vážne, na každom kroku jedna! A fantastické žuvačky. Orbitky takých druhov a nízkych cien, ktoré sa k nám dostanú tak najskôr o päť rokov. :D

V Ternopoľi nevynechajte nádherné divadlo! Bolo by super, keby sme tam mohli ísť na nejaké predstavenie, ale kvôli skvelým cestám sme na všetko mali tak pár hodín. V Ľvove choďte určite do Arménskeho chrámu-je nádherný a veľmi zaujímavý! A nenechajte si ujsť ani ľvovskú sochu slobody! A ak budete mať viac času, ako my, skočte v Ľvove na kávu, nie nadarmo sa nazýva mestom kaviarní! :)

Predposledný deň bol v Zarvanytsy odpust internátnych škôl, takže sme sa aj my museli strápniť a zaspievať dve kresťanské pesničky. Úprimne, bolo mi neskutočne ľúto, keď som videla deti, častokrát mentálne alebo fyzicky zaostalé, ktoré boli z internátnych škôl. Boli tam aj úplne malé deti, šesť- a viac ročné. Neviem, ale ja osobne by som svoje dieťa v takom veku od seba nedala...

Veľmi som nefotila, takže zopár ilustračných fotiek z internetu a nekvalitiek z mobilu od kamarátky:
Chrám v Zarvanytsy-ten hlavný. Ináč nechápem, prečo s nami nikto nerozprával po poľsky, keďže táto Ternopoľská oblasť bola pod nadvládou Poľska (viď názov) a po poľsky tam vie takmer každý a učia sa ju aj v škole. Namiesto toho sme sa dorozumievali rukami-nohami no a to moje čítanie "po azbucky"/:D/, keďže azbuku vôbec neovládam, bolo perfektné.

Divadlo Tarasa Ševčenka v Ternopoľi bolo naozaj majestátne! ♥ Verím, že raz tam prídem..zahrať ;)
Zámok s múzeom-komunistické pamiatky, pamiatky zo stredoveku..zaujímavé. Na fotke ja s kamarátkou Luckou, a áno, "viem robiť s blog.cz, veď mám blog(y) len takých päť rokov".
A taktiež je v Ternopoľi jazero!!

A divadlo opery a baletu, v ktorom asi nou, asi nebudem vystupovať, lebo neviem ani spievať, ani tancovať:

Zaujala vás Ukrajina? :) Zaujímalo by vás ešte niečo alebo ešte by ste prijali zopár šitných fotiek z mobilu/vreckového foťáka? :) G*

Je možné zbožňovať Slovensko?

27. května 2013 v 11:05 | Geisha* |  Úvahy
Po minulej, veľmi plodnej konverzácii s jednou učiteľkou z našej školy, ktorá úplne potvrdzuje pravidlo "čím menšie postavenie, tým väčšie sebavedomie", ktorá nám s chuťou vynadala do lenivcov, ktorí v živote nikdy nič nedosiahnu, všetko odložia na neskôr a "nevedia reprezentovať našu úžasnú, skvelú a vysokoprosperujúcu krajinu",som si ani nemyslela, že by teda mohol existovať nejaký cudzinec, ktorý to tu zbožňuje, aj keď tu nežije a aj keď tam, kde žije on, je teplejšie nielen z hľadiska počasia, ale aj z hľadiska medziľudských vzťahov.

Začala som si písať s Juanom, argentínčanom študujúcim právo, ktorý nielen že miluje túto krajinu plnú lúk, ľudí bez zamestnania a t s komplexami menejcennosti, ale sa aj po slovensky učí ako samouk (!!) dva roky. Prekvapilo ma, ako bravúrne, s ľahkosťou a spisovne skladá vety-povedzme si úprimne, s týmto má problém aj veľa "native speakerov", jeho odhodlanie a sledovanie slovenskej kultúry. Väčšina našich správ je v španielčine a zo dve-tri vety po slovensky. "Robert Fico mi pije krv. Es correcta esa frase?" "Sí, es correcta, aj mne pije krv!" Sleduje na youtube rôzne slovenské relácie, Gašparoviča pri jeho fatálnych chybách ("Pozeral som video, ako Gašparovič povedal organizácia spojených nádorov miesto organizácia spojených národov!") a sníva o tom, že tu raz bude žiť.

Naozaj mi to nejde do hlavy a neviem to pochopiť. Je naozaj zjavné, že život v Latinskej Amerike je ťažší ako v Európe; existujú len dve skupiny ľudí-tí strašne bohatí a tí, ktorí sú hlboko pod hranicou. "To nie je o tom, že nemáme na Slovensku šikovných ľudí, pani profesorka. Máme kopu šikovných, inteligentných ľudí, ktorých si za hranicami cenia zlatom ako vlastných. Len my sme ich nevedeli oceniť, ovešali sme ich akurát vlastnou závisťou." Je vám hádam jasné, že tento môj výrok bol danou profesorou znegovaný; ste leniví a lenivými aj zostanete, bodka. Takže, Juan, úprimne ťa obdivujem, ako si ideš za svojím a dúfam, že sa ti to raz podarí. Mne padli ilúzie o tom, že sa dá byť šikovným a oceneným aj doma.
Čo si myslíte o tom vy? Máte v láske svoju krajinu, alebo vás v nej držia len vzťahy?

Filmová noc

6. dubna 2013 v 20:01 | Geisha* |  Filmy
V priebehu dní nedávno minulých som zažila niekoľko filmových nocí, čo sa značne prejavilo na mojom (už aj bez toho) prekofeínovanom organizme. Nakoľko sme ľudia rozumní, vieme sa viac-menej dohodnúť či už na kvalitnejších kúskoch, alebo na brakoch na pobavenie..Tu sú teda moje tipy, čomu sa vyhnúť a čomu kývať na pozdrav už od začiatku :)
Odvážlivci (Courageous)

Film zo série amerických kresťanských filmov, takže rozhodne nič pre každého, každopádne v porovnaní s filmom A walk to remember je to "nebe a dudy". Hovorí o tom, ako sa štyria policajti rozhodnú zaviazať sa akousi "otcovskou dohodou" o duchovnom vedení, chránení svojej rodiny, skrátka, o staní sa "lepším otcom". Hrozne ma rozrevalo, keď hlavný aktér nechcel tancovať so svojou 8-ročnou dcérou na parkovisku, aby nevyzeral trápne, a ona o pár dní zomrela kvôli dopravnej nehode. Vždy ma mrzí, ako občas zabúdame byť nachvíľu nenormálnejšími, ako sme, keď to chcú tí menší, ktorým na tom veľmi záleží a my iba pozeráme na to, aby sme nevyzerali debilne pred ľuďmi, ktorí nám stoja za starú bačkoru.






Čiernobiely svet (The Help)
Tento film odporúčam všetkými desiatimi! Odohráva sa v šesťdesiatych rokoch 20.storočia, v časoch, kedy farební obyvatelia Ameriky boli považovaní za akúsi "čvargu", za nehodných akýchkoľvek práv. Poukazuje na fenomén, kedy sa afroameričanky starali o domácnosť a vychovávali deti bielych žien, boli viac matkami týchto detí, ako opatrovateľkami, a aj napriek tomu s nimi ľudia zaobchádzali ako s handrami. Skeeter, jedna z mála mladých žien, ktorá nezačala rodiť ako tínedžerka, sa vracia z vysokej školy domov, sleduje životy svojich povrchných priateliek a rozhodne sa s týmto problémom niečo urobiť; osloví zopár slúžok a oni, aj keď so strachom, do toho idú a Skeeter nakoniec vyjde kniha o živote slúžok. Najviac som sa pobavila, ako sa jedna žena vrátila do domu svojej bývalej zamestnávateľky, ktorá ju vyhodila, pretože použila jej toaletu (!), doniesla jej koláč, začala sa pretvarovať, ako ju mrzí, že tak urazila zamestnávateľku, a potom dodala, že pôvodne neplánovala prísť, ale chcela vidieť, ako "jete moje hovno". :)
Nedotknuteľní (Intouchables)
A nakoniec môj momentálne najobľúbenejší film(a samozrejme herec :))! Ak je tu niekto podobne zaostalý ako ja, kto nikdy nepozerá filmy hneď, ako vyjdú, ruku hore! Videla som ho len nedávno a v priebehu štyroch dní rovno dvakrát, raz po česky a druhýkrát po španielsky. Český dabing sa fakt podaril, španielsky až tak nie :)
V skratke, mladý chalan z chudobnejšej štvrti Paríža sa v podstate náhodou stane opatrovateľom bohatého ochrnutého muža. Zdanlivo bizarná dvojica, ktorá v konečnom dôsledku k sebe pasuje ako zadok na nočník! Prechod od zatrpknutosti k užívaniu si života. Bonus-nakrútené podľa skutočného filmu. Film má myšlienku, dobrú hudbu, občas smiech cez slzy, ale v konečnom dôsledku sa narehocete jak kone.






+obľúbená scéna nakoniec, ešte aj tanečná je perfektná :)
Čo mi odporúčate vy? :)

Dona Flora a jej dvaja mužovia

28. března 2013 v 20:11 | Geisha* |  Knihy
hola, chicos!
tak zase na blogu, už sa to stáva pomaly pravidelnosťou, že tu raz za čas nasmradím a potom sa opäť vyparím a zostane tu po mne iba smrad, ha :) mám kopu noviniek, v celoslovenskej olympiáde zo španielčiny som skončila ako štvrtá(nešťastné zemiakové miesto :D), ale pre mňa osobne to bolo ako prvé miesto. o tom potom, aj o tej olympiádovej korupcii.
brazílskeho autora jorgeho amada som predtým absolútne nepoznala, ale keď som si tak raz brúzdala po mojom obľúbenom (a lacnom) zdroji kníh(ciernenabielom.sk), hodila som do košíka dve knihy od neho, túto o chuderke flore a mulatku gabrielu. flora má okolo 500 strán a je dokonalou sondou do života chudobného bahijského ľudu. kniha, v ktorej ani tak nejde o udalosti, ale o opisy ľudí, emócií, ich jednoduchého života. autor, ktorého priezvisko by sme mohli preložiť ako "milovaný", pozná tak dokonale ľudí, až to občas bolí. hlášky neuveriteľné, napr.:"nikdy sa nezastaví, aj serká len v behu!" alebo:"pred tridsiatimi rokmi táto veštkyňa počala apokalypsu a čoskoro mala porodiť."
vadinho, florin prvý muž, je chuligán, násilník, ale občas vášnivý, skrátka, každá by ho chcela. zato teodoro je presný a systematický, slušný; vyhráva flore ódy na fagote a je to dokonalý, nudný gentleman.
za mňa táto kniha 20 bodov z 10. ak máte radi "psychologické" knihy, nahliadanie do duší prostého ľudu a radi sa šúľate z každej druhej vety, flora vás čaká! :)
krásne prázdniny! g*
ps:zistila som, že bola aj sfilmovaná! začínam sa učiť po portugalsky, takže myslím, že viem, čo pozerať :)
Thumbnail for version as of 06:29, 2 November 2006

Na vlne infantility

25. dubna 2012 v 13:06 | Geisha*
ahoj, ahoj! tak ako si žijete? chcem sa poďakovať za komentáre k predchádzajúcemu článku, naozaj ste ma veľmi potešili a utvrdili v tom, že ešte si tu čo-to chcem popísať :) som momentálne na maródke, obklopujem sa infantilnými vecami, jem vitamín c, či už v prírodnej, chcemickej alebo "potravovo-zajačej" forme, celý deň pozerám cuando seas mía, pretože paloma ma naozaj baví, aj keď je hlúpa a diego tiež, ale je to okrem monka jediný seriál, ktorý má fakt super dabing a tí herci to naozaj prežívajú, nekecajú to len tak, akoby to čítali. ozaj, a to veľké modré je môj zošit na cviká zo španiny-akosi som sa vybúrila a je na ňom ziggy a malý černoško a černoška , naše deti! :D a cez víkend má byť 30 stupňov, tak konečne vytiahnem svoje srdiečkové škule!

jedna z vecí, ktorá ma štve ešte viac, ako to, že niekto bez mihnutia prsta má to, po čom ja túžim roky, je, keď má niekto šance a možnosti, po kt. takisto ja túžim roky a môžem si pískať, a on ich má, a vôbec ho netrápia. zabíjala by som za to!! áno, áno, jedna moja spolužiačka. keď prišla k nám, celkom sme si rozumeli, ale začala si kastovať ľudí podľa obľúbenosti-urobila dokonca nástenku s nami ako panáčikmi á la materská škola a každého pomaľovala farbou charakteristickou pre skupinu obľúbenosti :DDD a "vôbec" že si to nikto nevšimol :DDD skrátka, tá spolužiačka je mentalitou akosi inde. citovo vydiera, trepe sa do riti jednej učiteľke a strašne na seba ťahá pozornosť, už som sa jej dokonca minule skoro spýtala, či si sedí na wifi :), ale usúdila som, že by nepochopila a že toto si musím nechať pre niekoho lepšieho :). a dorazilo ma, ako sa po veľkej noci zo španielska vrátila a keď sa jej španinárka pýtala, či niečo hovorila po španielsky, ona:" ta viete, ja tak neviem po španielsky!" "a bola si na veľkonočných procesiách, ktoré uvidíš mimochodom z celého sveta len v španielsku?" "nie..." šak jasné, veď na hoteli dobre, na hoteli zdravo! :D ... nekomentujem. poviem, že sa neučím, a nie, že neviem povedať hola a objednať si džús :) ouk, pokoj, kľud a rozvaha! mala by som prestať závidieť, veď je tu toľko vecí, ktoré sú lepšie, napr. že chodím do sekáča, že som si tam kúpila svetrošaty za ojro, pánsku fialovú košeľu á la farmárske dievča z kentucky tiež za ojro.. jarné prázdniny v brne...tak tak, uspokojiť sa s tým, čo mám. a dúfať a bojovať za to, čo budem mať! :D

ozaj a musím odporúčať knihu kto chytá v žite. vyhrala som ju na kubíne, recitovala som moju obľúbenú betty :), a musím uznať, že je to jedna z mála kníh na povinné čítanie, ktoré za to stoja! napísaná v 40. rokoch, a predsa taká nadčasová. smiech cez slzy. po dlhej dobe čítam normálne, nie len tak 20 minút pred spaním. spravím nejaké tipy na knihy? ako sa máte vy? ako sa darí? už odpočítavate dni do skončenia školy? :)
majte sa krásne!! Geisha*

3 mesiace

30. března 2012 v 8:05 | Geisha* |  Deň po dni
3 mesiace, hmm, už tak dlho som sem nenapísala žiaden zo svojcih trefných postrehov, vtipných komentárov a absurdných príhod. len aby ste si nemysleli, že ma to všetko opustilo-práve naopak, akosi sa to ešte prehlbuje :D

už len 3 mesiace a končí škola. je to v nej vtipné, ale asi až príliš veľa odkurujem dievča, ktoré kastuje ľudí podľa toho, či ich má rada, a ide sa rozrevať, keď od nej xy opíše domácu, to sú problémy :)
točili sme video na comenius/medzinárodný projekt/, asi v ňom bude ziggyho pesnička a v novembri budem mať doma španiela/portugalca/taliana/turka/poliaka, jupíí :) /španiel by bol najlepší, čo si budeme hovoriť./ vo februári zase my pôjdeme do portugalska alebo do poľska, teda keď nás vyberie profka :)

bola som zase v brne, bolo super a dozvedela som sa, že moja sestra cituje pasáže z môjho blogu /kapor čau, ak tu zase snoríš :)/

a trochu sentimentu nakoniec-enrique musí byť predsa a huan :D
ako sa máte vy? jarujete? u nás je zase chladno a už dvakrát horel kopec, teda 2 kopce po 1x, bolo to blízko pri domoch a myslela som, že ľudia zhoria.. geisha*


Další články


Kam dál